Zber kávy: ako prebieha práca na plantážach sveta?

[vc_row][vc_column][vc_column_text]

Šálka čerstvo pripravenej kávy je symbolom pohody a relaxu. Málokto si však počas jej pitia uvedomí, koľko práce je za ňou skutočne skrytej.

[/vc_column_text][vc_column_text]

Metódy zberu kávových čerešní

Pre mnohých sú kávové plantáže spojené najmä s nádhernými prírodnými scenériami. Pravda je však taká, že život na plantážach je predovšetkým o tvrdej a náročnej práci, ktorá nikdy nekončí. Aby mal človek reálnu predstavu o hodnote potraviny, musí vedieť ako sa vyrába či pestuje. Preto sme sa rozhodli, že vám porozprávame o dvoch hlavných metódach zberu zelenej kávy alebo presnejšie kávových čerešní.

[/vc_column_text][vc_single_image image=“21428″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Selektívny zber: tradičná a ekologická metóda

Pri zbere kávových čerešní sa používajú dve metódy: selektívny zber a pásový zber. Selektívny zber (selective harvesting) spočíva v ručnom zbere iba zrelých plodov. Pracovník teda fyzicky obchádza každý jeden kávovník na plantáži a do koša zberá len tie čerešne, ktoré už dozreli. Nezrelé čerešne naďalej necháva na kríku a zozbiera ich neskôr, keď nadíde ich čas.

Mohlo by vás tiež zaujímať: Keď za silnou kávou stojí silný príbeh

Zberač popri zbere kontroluje aj prezreté čerešne, ktoré buď necháva na kávovníku alebo ich zozbiera a uloží do oddelených nádob. Keď má zberač kôš plný, úrodu vysype do veľkej zbernej nádoby a na konci dňa sa celá úroda pretriedi od rôznych úlomkov a nečistôt, ktoré sa k čerešniam omylom dostali pri zbere. Následne sa takto očistené čerešne odvážia a peniaze sa rozdelia medzi jednotlivých zberačov.

[/vc_column_text][vc_single_image image=“21430″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Tento typ zberu sa teda opakuje častejšie, zvyčajne každých 8 až 10 dní a trvá dovtedy, kým majiteľ farmy nepovie, že už zbierať netreba. Nakoľko je tento druh zberu náročný na čas aj pracovnú silu, je teda aj drahší a používa sa primárne na zber tých najlepších Arabica káv.

Aké sú výhody selektívneho zberu?

[/vc_column_text][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1/6″][vc_icon icon_fontawesome=“fa fa-plus-circle“ color=“custom“ custom_color=“#9c6b27″][/vc_column_inner][vc_column_inner width=“5/6″][vc_column_text]

Ide o pôvodnú, tradičnú formu zberu, ktorá má teda aj istú historickú a kulturologickú hodnotu pre ľudí, jednotlivé regióny a krajiny.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1/6″][vc_icon icon_fontawesome=“fa fa-plus-circle“ color=“custom“ custom_color=“#9c6b27″][/vc_column_inner][vc_column_inner width=“5/6″][vc_column_text]

Je vhodný aj do najnáročnejšieho terénu. Vďaka tomu sa môžu kávovníky vysádzať na strmších kopcoch a úbočiach, ktoré sú bežné pre topografiu mnohých kávových regiónov, čo vyúsťuje aj do efektívnejšieho využívania pôdy či iných prírodných zdrojov.

Jedná sa o precízny zber, pri ktorom sa zbierajú iba zrelé čerešne. Vďaka tomu je v úrode nízke percento nezrelých plodov, a to pre pestovateľa v praxi znamená vyššie ceny a zárobok.

Okrem toho, že ide o ekologickejší spôsob zberu, prítomnosť človeka na plantáži môže pomôcť aj pri včasnom odhaľovaní prípadných ochorení, plesní či škodcov, ktoré môžu ohroziť úrodu.

Zamestnávanie zberačov zvyšuje zamestnanosť v regióne a je prospešné aj pre rozvoj miestnej komunity.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_single_image image=“21435″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Hlavné nevýhody selektívneho zberu

[/vc_column_text][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1/6″][vc_icon icon_fontawesome=“fa fa-minus-circle“ color=“custom“ custom_color=“#9c6b27″][/vc_column_inner][vc_column_inner width=“5/6″][vc_column_text]

Ručný zber je časovo náročný a vyžaduje si veľké množstvo robotníkov ochotných pracovať v náročných podmienkach.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1/6″][vc_icon icon_fontawesome=“fa fa-minus-circle“ color=“custom“ custom_color=“#9c6b27″][/vc_column_inner][vc_column_inner width=“5/6″][vc_column_text]

Robotníci dostávajú často minimálnu mzdu. Hoci majitelia fariem chcú robotníkov férovo odmeňovať, v mnohých oblastiach to nie je také jednoduché. Čím vyššia je cena práce, tým menej robotníkov si môže pestovateľ dovoliť platiť, čo zasa ohrozuje včasný zber zrelej úrody.

Selektívny zber čerešní ohrozuje aj zvyšujúci sa počet mestského obyvateľstva – mnoho ľudí z vidieka odchádza do veľkých miest za lepšie platenou prácou. Tým sa znižuje dostupnosť vidieckeho obyvateľstva ochotného pracovať na plantážach.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_single_image image=“21762″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Pásový zber kávy: rýchla a ekonomickejšia metóda

Pásový zber (strip harvesting) je v podstate masový zber, pri ktorom sa zbierajú všetky kávovníkové čerešne naraz bez ohľadu na stupeň ich zrelosti. Najčastejšie sa takýmto spôsobom zbiera zrnková káva Robusta. Pásový zber je možné robiť troma spôsobmi: manuálne, mechanicky či pomocou ťažkej techniky.

Mohlo by vás tiež zaujímať: V čom sa skrýva čaro thajskej kávy?

Pri manuálnom pásovom zbere sa na zem pod kávovníky rozprestrú veľké plachty, na ktoré sa úroda zhadzuje. V tomto prípade zberač chytí vetvu kávovníka pri kmeni a smerom ku koncu ju rukami „češe“, a tak manuálne zhadzuje čerešne na plachtu.

[/vc_column_text][vc_single_image image=“21766″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Mechanický pásový zber je podobný tomu manuálnemu, len s tým rozdielom, že zberač používa tzv. derricadeiras, teda veľké viacčepeľové nožnice na rúčke. Pri zbere tieto čepele vibrujú, a tak z kávovníka zhadzujú čerešne na plachty pod nimi. Pri oboch týchto metódach sa po skončení zberu úroda odváži a robotníci sú odmenení podľa jej váhy alebo objemu.

Zber mechanickým kombajnom už nemá s ručným zberom nič spoločné. Ide už o ťažkú techniku, ktorá sa začala používať v skorých 70. rokoch 20. storočia. Pri zbere sa využívajú rotujúce a vibrujúce kefy, ktoré čerešne zhadzujú do zberných nádob. Tieto stroje je možné aj nakalibrovať tak, aby sa znížil zber nezrelých čerešní.

[/vc_column_text][vc_single_image image=“21790″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Zvyčajne sa upraví rotačné a vibračné tempo, prípadne aj rýchlosť samotného kombajnu prechádzajúceho medzi riadkami plantáže. Pomerne časté je aj nastavovanie zberných kief, kedy sa napríklad ponechajú iba v hornej časti stroja, a tak sa zberá len vrchná, zrelšia úroda. O niekoľko dní sa zasa zberá zvyšná úroda položená na spodných vetvách kávovníkov.

V čom spočívajú výhody pásového zberu?

Nakoľko sa robí zber nárazovo a zbierajú sa všetky čerešne bez rozdielu, ide o rýchlejší spôsob zberu.

Keďže je táto metóda rýchlejšia a nevyžaduje si toľko ľudskej pracovnej sily, je pre majiteľa farmy aj lacnejšia.

Vďaka mechanickému kombajnu je možné zozbierať obrovské množstvo úrody za neporovnateľne krátky čas.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_single_image image=“21765″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Pásový zber kávy má aj svoje nevýhody

Zozbierané kávové čerešne majú rôzne úrovne zrelosti. Ak sa od seba neoddelia, môže to viesť k nejednotnému sušeniu, nižšej kvalite výsledného produktu, a teda aj menšiemu výnosu pre pestovateľa.

Pre dosiahnutie optimálnej kvality zberu musia mať pestovatelia k dispozícii aj ďalšie adekvátne pozberové vybavenie, ku ktorému patrí napríklad optická triedička či stroj na čistenie kávových zŕn od čerešňových šupiek. To je samozrejme pomerne veľká finančná investícia, ktorú si nemôže každý pestovateľ dovoliť.

Navyše, použitie takejto ťažkej techniky je možné len pri ľahko dostupných a rovinatých plantážach, kde sú kávovníky vysádzané v súmerných radoch.

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][vc_single_image image=“21804″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Káva = zlato v šálke

V rôznych oblastiach sveta platia aj rôzne spôsoby zberu. Využívanie konkrétnej metódy závisí od typu plantáže, kávovej odrody a jej rodivosti, topografie, dostupnosti kávovníkov, ale aj od pozberovej infraštruktúry, dostupnosti a ceny robotníkov, požadovanej kvality výsledného produktu a ďalších faktorov.

Historicky prevláda selektívny zber, avšak v regiónoch s nízkym počtom vidieckeho obyvateľstva či s celkovo vyššími mzdami, akými sú napríklad Brazília či Havaj, sa celkom logicky začali viac presadzovať niektoré formy mechanizovaného zberu.

[/vc_column_text][vc_single_image image=“21805″ img_size=“large“ alignment=“center“][vc_column_text]

Aj napriek tomu je však vo väčšine krajín úroda ešte stále zberaná ručne, teda v ľudsky náročných a intenzívnych procesoch. Priemerne dokáže jeden zberač zozbierať 45 až 90 kg čerešní za deň. Z nich sa však získa len niečo okolo 20 % zelenej kávy, teda cca 9 až 18 kg zŕn určených na praženie.

Keď si uvedomíme, že káva je hneď po rope najobchodovanejšou komoditou na svete a na jej pestovaní sa podieľa viac ako 25 miliónov farmárov, až vtedy zistíme jej skutočnú hodnotu. Skúsme si na to spomenúť vždy, keď si budeme vychutnávať šálku našej obľúbenej kávy…

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]